Povolania a ich ilustrácie
Šablóna rodokmeňa „Svätý grál" je jediná šablóna, pri ktorej si môžete sami zvoliť ilustrácie povolaní v oboch spodných rohoch. Pripravili sme pre vás 22 ručne kreslených ilustrácií povolaní — vyberte si napríklad kováča, mlynára, krajčírku, ševca, baníka, horára a ďalšie. Pri každom povolaní navyše nájdete jeho nemecký a latinský názov, ako ho môžete poznať z matrík, a krátke rozprávanie o tom, ako sa remeslu darilo.
Takto napríklad vyzerá ukážka šablóny „Svätý grál" s ilustráciami kováča a priadky.
Zoznam ilustrovaných povolaní
Bečvár, debnár
nemecky: Bender, Binder, Böttcher, Büttner, Fassbinder, Schäffler
latinsky: Doleator, Doliarius, Vinctor
patrón: Sv. Urban z Langres
Veľkoobjemové nádoby sa vyrábali z naparených doštičiek spevnených obručami. Škopky, vedrá, díže, kade pre domácnosť, sudy na pivo a víno.
Na naberanie vody alebo uskladnenie nápojov sa v našich krajoch už od rímskych čias používali nádoby skladané z doštičiek zvaných dužiny. Drevo muselo byť niekoľko rokov vyschnuté, až potom sa pristúpilo k jeho úprave pomocou naparovania a hobľovania. Celú konštrukciu držali pohromade železné obruče, vodeodolnosť sa zaistila vyliatím horúcou smolou. V stredoveku sa od seba oddelili debnári a bečvári. Debnári vyrábali riad pre bežnú spotrebu z mäkkého dreva — štoudve, škopky, vedrá, maselnice, putne, necky a pod. Bečvári vyrábali bečky a sudy z tvrdého dreva najmä pre veľkovýrobu piva a vína. Rad názvov jednotlivých nádob sa uplatnil aj v názvoch dutých mier (bečka, vedro...).
Brúsič
nemecky: Schleifer
latinsky: Acutiator, Cotiarius, Politor, Turbator
patrón: Sv. Lucie
Brúsič čiže šlejfír brúsil železné nástroje, čo bolo treba všade, ale len chvíľu. Preto šlo o remeslo potulné a zle platené.
Kováčom ručne vykované železné nástroje boli kvalitné a dlho vydržali, neboli však úplne lacné, respektíve nebol to spotrebný tovar. Kvôli tomu aj kvôli intenzívnemu využívaniu bolo treba nástroje slúžiace na krájanie, rezanie a strihanie pomerne často brúsiť. Profesionálni brúsiči čiže šlejfíri brúsili na otáčavých kamenných brúsoch, preto niekedy toto povolanie vykonávali aj mlynári, ktorí vedeli kamenné kolesá vyrábať a pohonnej energie mali tiež neúrekom. Potulní brúsiči chodievali po jarmokoch (niekedy s opičkou) alebo po domoch s vozíkovým brúsom na nožný pohon. Nezarobili si veľa, hoci práce bolo dosť, takže niektorí brúsiči sa špecializovali napríklad len na britvy.
Horár
nemecky: Heger, Jäger, Weidmann, Förster
latinsky: Silvanus, Custos silvarum, Venator, Forestarius, Saltuarius
patrón: Sv. Jan Gualbertus, Sv. Hubert
Lesy a lov v nich boli doménou kráľa a šľachty. Na ich ochranu, dohľad nad lesnými prácami a neskôr poľovníctvom bol ustanovený horár či lesník.
Hvozdy v celej Európe bývali feudálnym majetkom, patrili kráľom, šľachte, kláštorom a cirkevným kniežatám. Loviť zver mohol len majiteľ a svoju výsadu si tvrdo chránil. Okrem lovu sa však v lesoch rúbalo drevo, pálilo uhlie, tavilo sklo, vyrábala potaš, pásol dobytok. Lesy boli hlboké, nie však ľudoprázdne. Ako stráž proti pytliakom a ako dozor nad lesnými prácami vrchnosť vyberala horárov, ktorí mávali oproti ostatným susedom privilegované postavenie. Na veľkých panstvách bol rad polesí, a preto sa horári často sťahovali na dlhšie vzdialenosti. Profesia sa dedila z generácie na generáciu a rody lesníkov sa spájali medzi sebou.
Baník, havier
nemecky: Berger, Bergmann, Hauer, Knappe, Kumpel
latinsky: Fodinarius, Fossor, Metallarius, Metallicus, Montanus
patrón: Sv. Barbora, Sv. Prokop
Ako vysoko kvalifikovaná sila si baníci dopriavali už v stredoveku zamestnanecké výhody, ktoré sa stali samozrejmými až v 20. storočí.
Ťažba drahých kovov bola výsadou kráľa. Šlo teda o dobre kontrolovanú a chránenú pracovnú oblasť podliehajúcu zvláštnemu poriadku. Rímske právo sa k nám dostalo prvýkrát práve vo forme banského zákonníka. Preto sa na baníkov, navyše vysoko kvalifikovanú a žiadanú pracovnú silu, vzťahovala nebývalá pracovná ochrana. Mali nárok na minimálnu mzdu, pôvodný pracovný čas bol len šesť hodín, nepracovali v nedele a sviatky, dostávali zaplatené nadčasy, mohli žalovať svojho zamestnávateľa. Existovalo pre nich zdravotné aj životné poistenie, keďže šlo o veľmi rizikové povolanie. S postupným úpadkom ťažby však o svoje výsady prichádzali. Rozvoj priemyselnej ťažby v uhoľných baniach priniesol zlé zaobchádzanie a mizerné platy, od 19. storočia preto dochádzalo často k štrajkom.
Hrnčiar
nemecky: Hafner, Töpfer
latinsky: Figulus, Fornator, Legenarius, Ollator
patrón: Sv. Kateřina Alexandrijská
Výroba keramiky je rozhodne jedným z najstarších remesiel. Stačí íl a šikovné ruky. Na dokonalú výrobu však hrnčiar potrebuje ešte kopací kruh a pec.
Nie nadarmo sa praveké kultúry označujú podľa používanej keramiky. Hlavne nádoby slúžili na každodennú potrebu, zároveň sa v nich prenášajú ľudové umelecké vzory a štýly. Hlina bola ľahko dostupná, kopala sa povrchovo na íloviskách. Vynikajúcu keramiku u nás vyrábali už Kelti za použitia špecializovaných hrnčiarskych pecí a hrnčiarskeho kruhu. Rovnaká technologická dokonalosť tu bola obnovená až počas stredoveku. Objavujú sa pece umožňujúce výpal na vysoké teploty (taká keramika nepreteká) a začínajú sa používať glazúry. Popri hrnčiarstve sa rozvíja výroba kachlíc a dlaždíc.
Kolár, kolodej
nemecky: Wagner, Stellmacher
latinsky: Currarius, Currifex, Rotarius, Rotifex, Vehicularius
patrón: Sv. Kateřina Alexandrijská
Kolár, inak tiež kolodej, v minulosti zhotovoval kolesá na vozy, vozy a ďalšie drevené súčasti vozov, ale aj iné potrebné hospodárske náradie.
Nahradenie kolesa z masívu tým lúčovým si vyžiadalo špecializovaný výrobný odbor. Kolári sa uplatnili najmä v mestách, ktoré predstavovali dopravné uzly a centrá obchodu. Vozy umožnili výrazne zvýšiť objem prepravovaného tovaru. Na všeobecne zlých cestách boli však kolesá spotrebným tovarom, neustále sa museli opravovať a vymieňať. K vozu sa vždy vyrábali všetky štyri kolesá naraz z rovnakého dreva kvôli rovnomernej váhe. Kolár vyrobil hlavu (stred), špice (lúče) a lúče (ráfik), bez kováča sa však nezaobišiel. Ten musel stred aj celé koleso okovať.
Kominár
nemecky: Essenkehrer, Kaminfeger, Rauchfangkehrer, Schornsteinfeger
latinsky: Caminarius, Caminator, Fumarius
patrón: Sv. Florián
V renesancii, keď k nám prišli prví kominári z Nemecka a Talianska, šlo o úctyhodnú profesiu. Predchádzali požiarom a tiež s nimi sami bojovali.
Kominári, pôvodne skôr cudzinci, prichádzajú do Čiech v renesancii, keď sa v mestách začínajú používať kachle a nový typ komínov. Dôležitosť ich profesie je daná aj rozvojom protipožiarnych predpisov, ktoré sa na vidiek šíria až v priebehu 19. storočia. Dovtedy si na dedine každý vymetal sadze sám a za bezpečnosť si tiež sám zodpovedal, čo znamenalo vyšší výskyt požiarov. Príchod kominára preto skutočne znamenal šťastie. Navyše pred vznikom hasičských zborov to boli kominári, kto bojoval s ohňom.
Košíkar
nemecky: Korbmacher, Korbhersteller
latinsky: Sportifex, Vietor, Vitor
patrón: Sv. Jan Evangelista
Zo spletených prútov alebo tráv sa vyrábali nielen ošatky, koše a nošky, ale aj podberáky, klepáče, rohože, ploty, metly a košatiny na vozy.
Košíkarstvo patrí pravdepodobne vôbec k najstaršej výrobe nádob, prvá keramika najskôr vznikla tak, že sa koše obmazávali hlinou. Techniky spletania rôznych rastlinných materiálov patrili na dedine k bežným zručnostiam, dodnes sa udržali v tradícii pletenia korbáčov, hoci rovnako samozrejmé bolo vedieť uplietť kôš. Často si pletením privyrábali starí ľudia alebo mrzáci, ktorí nemohli zastať bežnú prácu v poľnohospodárstve. Špecializovaní košíkari žili väčšinou pri vode, kde rástli vŕby, ktorých prútie bolo hlavnou surovinou. Okrem toho sa však plietlo aj z tráv alebo drevených lubov.
Kováč
nemecky: Schmied, Hufschmied
latinsky: Faber, Ferrarius, Sufferator
patrón: Sv. Petr, Sv. Eligius
Už v prehistórii bolo ovládnutie ohňa a kovu spájané s mágiou, preto bol kováč vyhľadávaným pomocníkom aj v oblasti liečenia a ochrany pred zlom.
Až do nástupu hámrov a hút v neskorom stredoveku, teda prvých veľkovýrobných závodov, musel všetky železné nástroje vykovať ručne vo svojej dielni kováč. Bez ich diela by sa nedalo orať, žať, klčovať les, stavať domy, pohodlne cestovať ani bojovať. Mali na výber medzi zamestnaním za mzdu u obce či vrchnosti, alebo slobodným povolaním. Práca s ohňom a železom bola od praveku spájaná s mágiou, ku kováčovi či jeho žene si tak ľudia chodili po pomoc pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Vyrábali ochranné amulety a zaríkavali. Z ľudovej slovesnosti poznáme rad povier, ktoré však vychádzajú z pravdivého základu. Kováči boli skúsenými veterinármi, poznali bylinky a susedom trhali zuby. Malým kováčom špecializovaným na výrobu podkov a podkúvanie koní sa hovorí podkováči.
Mlynár
nemecky: Müller
latinsky: Farinarius, Molendinator, Molinarius, Molitor
patrón: Sv. Kateřina Alexandrijská
Mlynári patrili k technickej inteligencii, rozumeli obchodu, mechanike, počasiu. Bohaté doklady ich výsadného postavenia možno nájsť v ľudovej slovesnosti.
Základnou pracovnou mechanickou energiou bola v stredoveku aj novoveku ľudská sila, prípadne sila domestikovaných zvierat (žentúra). Bola síce ľahko dostupná, ale jej výkon bol malý a zásadným spôsobom obmedzoval technologické možnosti vo výrobe. Jedinou výnimkou boli až do nástupu parného stroja mlyny, využívajúce buď vodný alebo veterný pohon. Z technického hľadiska preto k mlynom na mletie obilia môžeme priradiť aj píly (vodné píly), hámre (vodné kováčne) alebo olejárne a stupy. Je preto dôležité si uvedomiť, že mlynár nebol len výrobca múky, ale zároveň akýsi strojný inžinier, človek s dobrými matematickými a prírodovednými znalosťami a často aj človek sčítaný.
Páčia sa vám ilustrácie?
Všetky tieto povolania si môžete vybrať v šablóne rodokmeňa Svätý grál. Stačí balíček kreditov — 1 kredit = 1 rodokmeň na ktorejkoľvek šablóne.
Pastier (Ovčiar)
nemecky: Schäfer
latinsky: Opilio
patrón: Sv. Wolfgang, Sv. Vendelín, Sv. Jan Evangelista
Pasenie dobytka nie je žiadne remeslo, ale s rozmachom ovčiarstva v 16. st. je treba zveriť veľké chovy skúseným poľným majstrom, ovčiarom s veľkými znalosťami.
Pastierstvo, hoci pôvodne spojené s migrovaním, predznamenalo prechod k usadlému životu spojenému s obrábaním pôdy už pred tisíckami rokov. Pasenie v poľnohospodárskych spoločnostiach bolo závislé na efektivite hospodárenia a dostupnosti krmiva, ktorého bol až do 19. storočia značný nedostatok. Roľníci sa nemohli dočkať, kým chudý dobytok vyženú na jar na lúky, úhory a do lesov. Pastviny boli obecné, spoločné pre celú dedinu a o zvieratá sa staral obecný pastier. Pastieri žili na okraji spoločnosti a niekedy boli považovaní za nečestných. S rozmachom textilnej výroby stúpal dopyt po vlne a najmä šľachta začína zakladať veľkochovy oviec, o ktoré sa starali profesionálni ovčiari zvaní tiež poľní majstri. Tí boli naopak vážení ako profesionáli znalí zverolekárstva, plemenárstva, stavania ovčincov a vôbec celej organizácie spojenej s výrobou vlny.
Pekár
nemecky: Bäcker
latinsky: Furnarius, Panifex, Panista, Pistor
patrón: Sv. Florián, Sv. Klement, Sv. Vavřinec
Chlieb bol základom každodennej stravy. Na vidieku sa piekol doma. V mestách sa pieklo niekoľko druhov chleba a k tomu navyše ďalšie slané aj sladké pečivo.
Nielen chlebom je človek živý, čo v materiálnom zmysle znamenalo, že človek sa živil skoro výhradne chlebom. Nebol však chlieb ako chlieb, v stredoveku to mohlo znamenať akékoľvek pečivo a profesionálni pekári si tiež vždy zakladali na širokej ponuke. Kvalita závisela od použitej múky, kremenný prach a otruby boli na mnohých miestach nemilou, no nevyhnutnou prísadou. Na dedine sa piekol chlieb ražný, z pšeničnej múky sa zarábalo na koláče a buchty, hoci neboli také sladké ako dnes, kým nebol bežne dostupný cukor. V mestách vyrábali sladké pečivo koláčnici a perníkári.
Priadka
nemecky: Spinnerin
latinsky: Netrix
Pradenie rovnako ako tkanie fungovalo na nákladníckom systéme, objednávky sa rozdelili medzi námezdných pracovníkov. Na 1 tkáča bolo treba až 10 priadiek.
Staré príslovie hovorí, že žena, ktorá nevie priasť, sa nevydá. Pradenie patrilo k bežným domácim prácam, bez ohľadu na následné použitie — buď pre vlastnú potrebu šitia, alebo pre veľkovýrobu. Aj po príchode kolovrátka do našich krajín z Flámska šlo o časovo veľmi náročnú prácu vyžadujúcu dosť trpezlivosti. Spracovanie ľanu aj vlny bolo technicky totožné a v oboch prípadoch bolo treba mať k dispozícii rozsiahlu sieť priadiek a pradiarov.
Roľník
nemecky: Bauer
latinsky: Agricola
patrón: Sv. Isidor z Madridu, Sv. Prokop
Učenie o trojakom ľude bolo základným princípom stredovekej spoločnosti, ktorá sa podľa neho delila na bojovníkov, kňazov a vidiecky ľud, ktorý živí svojich ochrancov.
Laboratores, tretí stav, tí čo pracujú, tým boli myslení roľníci. Postavenie roľníka malo síce dôležitý symbolický význam, ale aj keď sa celá ekonomika tradičnej spoločnosti odvíjala od pôdy a poľnohospodárskej produkcie, realita každodenného života bola veľmi tvrdá. Rovnako ako sa delila spoločnosť podľa majetku a výsad, aj roľnícky stav bol veľmi rôznorodý a väčšinu v ňom tvorili tí najchudobnejší. V zásade možno rozlíšiť tých, čo mali vlastnú usadlosť a polia (sedliaci, čiastočne chalupníci), tých čo mali vlastné bývanie, ale hospodárstvo im nestačilo na obživu (domkári, záhradníci, podsedníci) a napokon tých, čo žili v nájme (podruhovia) alebo slúžili (čeľaď, nádenníci).
Mäsiar
nemecky: Fleischer
latinsky: Carnarius
patrón: Sv. Bartoloměj Apoštol, Sv. Vavřinec
Za čias mestských cechov patrili mäsiari k remeselníckej elite. Rovnako ako dnes sa starali o celý proces spracovania mäsa, od nákupu zvierat až po výrobu údenín.
Mäso podlieha rýchlej skaze, a preto sa na dedinách robili zabíjačky postupne, pričom sa susedia delili (výslužky). Aj v mestách to spočiatku bolo podobné, dobytok sa bežne choval na dvoroch alebo za hradbami. S rozvojom miest stúpal dopyt po síce drahšom, no nutrične výdatnejšom zdroji potravy. Luxus mäsa si mohlo dovoliť viac ľudí, a tak vzniká špecializované odvetvie ovládané bohatým cechom mäsiarov. Podľa povesti sa mäsiari vyznamenali pri obliehaní Prahy v roku 1310, a preto dostali do znaku strieborného leva so sekerou, ktorým zdobia svoje krámy dodnes.
Krajčírka
nemecky: Schneiderin
latinsky: Sartrix
patrón: Sv. Lucie
V stredoveku muži nemohli brať miery ženám, vzniklo tak dámske krajčírstvo. Okrem toho šili krajčírky spodnú bielizeň a vyrábali odevné súčasti.
Na dedinách bolo bežné, že odevy šili ženy. V mestách sa krajčírky oddelili od krajčírov buď z dôvodu dámskych zákazníčok, na ktoré muž majster nemohol „makať", alebo kvôli práci (najmä spodná bielizeň), ktorú vykonávať nechceli. Ťažko by sme hľadali iné povolanie, ktoré bolo tak striktne rozdelené podľa pohlavia. Dámske krajčírstvo sa s rozmachom módy etablovalo, hoci samostatné salóny vznikali výnimočne a len nedávno. Krajčírky pracovali väčšinou doma, prípadne u svojich zákazníčok.
Švec, obuvník
nemecky: Schuster
latinsky: Sutor
patrón: Sv. Kryšpín
Na ručnú výrobu topánok netreba veľa miesta ani náradia. Preto ševci pracovali najčastejšie doma, na dvore alebo na ulici.
Obuv, ktorú šili ševci, sa vyrábala výhradne z kože, väčšinou hovädzej alebo teľacej. Tá sa vykrajovala podľa kopyta, ktoré sa vyrábalo vždy na mieru podľa zákazníkovej nohy. Dobre ušitá obuv bola veľmi pohodlná a vydržala dlho. V stredoveku sa ševci delili na novotníkov vyrábajúcich nové topánky a vetešníkov, ktorí prešívali alebo nanovo podrážali obuv starú, hoci z prameňov vieme, že šili aj novú obuv. Ak bola ševcovská dielňa väčšia, práca sa delila podľa náročnosti. Majster robil zvršky, starší tovariš podrážky, mladší tovariš a učeň robili opravy.
Tkáč
nemecky: Weber
latinsky: Textor
Tkanie bolo dobrým živobytím všade tam, kde nebola taká úrodná pôda. Rozptýlená manufaktúra žiarila z okien podhorských chalúp dlho do noci.
Hoci sa pre rôzne textilné materiály používala viac-menej rovnaká technológia tkania, musíme dobre rozlišovať medzi dvoma výrobnými odvetviami — plátenníctvom (ľan, konope a neskôr bavlna či hodváb) a súkenníctvom (vlna). Plátenná výroba prevládala vo všetkých oblastiach, z plátna sa šili šaty, bielizeň, posteľná bielizeň, obrusy, vrecia, plachty. Typická bola vysoká miera ženskej práce, najmä pri príprave vlákna. Ďalším typickým znakom je výroba rozptýlená do jednotlivých vidieckych domácností, a to aj v čase, keď sa už tunajšie výrobky exportovali ďaleko za oceán. Ide o tzv. nákladnícky systém, v ktorom obchodníci (faktori) skupovali látky od samostatne pracujúcich tkáčov. Získavanie a príprava vlny boli náročnejšie a výroba sa viac centralizovala, tkáči vlny pracovali za mzdu a na konci 18. storočia u nás vznikajú prvé manufaktúry.
Stolár
nemecky: Schreiner
latinsky: Cantarius
patrón: Sv. Josef
Tam, kde sekeru nahradila píla, vzniklo stolárstvo zamerané najmä na nábytok. Najlepšie dielne vyrábali umelecké kúsky.
Základný rozdiel medzi tesárstvom a stolárstvom spočíva v používanom nástroji. Tesár pracuje so sekerou, stolári zhotovujú svoje výrobky z pílou narezaných dosiek a vďaka ďalším vynálezom, ako je napríklad hoblík, sa mohli púšťať do ešte jemnejšej a precíznejšej práce. Okrem nábytku sa venovali aj obkladaniu stien a stropov, výrobe dverí a okien. Pretože na vidieku si väčšinou vystačili s hrubým dielom tesárskym, vyrábali stredoveké a ranonovoveké stolárske dielne skôr luxusný tovar. S tým, ako sa rozvinutejšie technológie šírili, stávalo sa aj stolárstvo bežným remeslom, naopak tesárstvo pozvoľna ustupovalo a sústredilo sa predovšetkým na výrobu strešných krovov.
Murár
nemecky: Maurer
latinsky: Murarius
patrón: Sv. Štěpán
Murári sa uplatňovali pôvodne len na väčších stavbách a v mestách, keďže na vidieku si ľudia často vystačili sami a v materiáli dlho prevládalo drevo.
Kde bol dostatok dreva, vystačilo si stavebníctvo s drevom. Kamenné stavby boli nákladné, čo možno dobre vidieť na počte zachovaných pamiatok zo stredoveku — sú to cirkevné budovy, sídla šľachty a kráľov, meštianske domy. Preto ani profesionálnych murárov nebolo veľa, na dedine si ľudia dokázali poradiť sami. Lenže práve tým, že sa drevo používalo na všetko, niektoré oblasti sa úplne odlesnili a bolo treba nájsť dostupnú náhradu, ktorú predstavovala tehla. K tomu môžeme v 18. a 19. storočí pripočítať vplyv mestskej módy, ktorá preniká na vidiek, kde si majetní sedliaci nechávajú stavať murované grunty. V tomto čase prenikajú do remesla prvé stavebné predpisy, čo znamená predovšetkým väčší počet naozaj vyučených murárov.
Vytvorte si rodokmeň s povolaniami svojich predkov
Všetky tieto ilustrácie nájdete v šablóne rodokmeňa Svätý grál. Zaregistrujte sa zadarmo, vyberte povolania, ktoré sa objavili vo vašom rode, a vytvorte rodokmeň, aký nemá nikto iný.